Pôda, klíma, vlaha, slnko a ďalšie skvosty tvoria drahocenný poklad vinohradov, v ktorých sa darí odrodám ako Chardonnay, Pinot noir a Pinot meunier, z ktorých sa získava najznámejšie zo všetkých slávnostných vín, šampanské.
Pri okružnej jazde môžete sami vo vinotékach aj pri samotnej výrobe odhaliť tajomstvá šampanského, objaviť nádherné vínne pivnice a vychutnať si neobyčajné kúzlo tejto krajiny. Oblasť Champagne na radosť všetkých návštevných skupín okrem vína ponúka aj mnohé gastronomické lahôdky a ďalšie atrakcie.
Oblasť Champagne
mala výhodu v tom, že bola v blízkosti Paríža konzumentov vína zo
susedných, východných krajín. Je to však chladná, severná oblasť.
Hrozno tu nedozreje natoľko, aby z neho bolo dobré, tiché víno, ktoré
by mohlo konkurovať bielym či červeným vínam z južnejších vinohradov.
Tunajší obyvatelia v 16-tom storočí sa tým však nedali odradiť
a pridávaním bazovej šťavy sa pokúšali napodobiť sýtu farbu
burgundského vína. Úspech šampanského vína prichádzal s radom ľudských
zákrokov. Pridávanie bublín do tichého vína sa mylne pripisuje opátovi
Domovi Pérignonovi z Hautvillers. Žil v 17. storočí a v skutočnosti sa
snažil šumivému vínu vyhýbať, už len preto, že v tom čase veľa
tunajších fliaš vybuchovalo. Jeho skutočným príspevkom bolo veľmi
starostlivé sceľovanie vín z rozličných častí šampanskej oblasti,
namiesto napodobňovania Burgunďanov, ktorí ich nemiešali. Spojením
lepšieho vína, ktoré malo stále sklon k šumeniu a nových silnejších
fliaš, ktoré neexplodovali tak ľahko, sa dosiahol veľký úspech najprv
v Londýne, potom v Paríži. Ako to pochopil aj Dom Pérignon, akosť vín,
ktoré sa sceľujú je oveľa dôležitejšia ako bublinky, hoci práve ony
preslávili Champagne po celom svete.
Podľa francúzskeho vinárskeho zákona sa žiadne iné šumivé víno vyrábajúce mimo územie Champagne nesmie nazývať šampanské.
Na jeho výrobu sú pripustené len 3 odrody:
Šampanské sa vyrába väčšinou scelovaním týchto odrôd, pričom musí zrieť minimálne l rok.