Posledný pred-prázdninový MasterClass, ktorý sa uskutočnil 12.júna, bol venovaný slovenskému vinárstvu z Devičia, Papillon – Víno od Francúza. Vinárstvo Papillon je pozoruhodný zjav na Slovensku. Nielen kvôli mimoriadnej kvalite vín, ale aj preto, že sa ho rozhodol založiť Francúz – David Papillon so svojou manželkou Darinou. Navyše na mieste, ktoré takmer vymizlo z mapy slovenských vinohradov. MasterClass viedli manželia Papillonovci so somelierom Corner & Co. Rasťom Šutákom.

Ako sa vyrába tokajské víno
Tokajská vinohradnícka oblasť je jedinečná vďaka svojej polohe a zloženiu pôdy. Rozprestiera sa na juhozápadných výbežkoch Zemplínskych vrchov na území s rozlohou 907 hektárov. Pôdu tvoria horniny sopečného pôvodu, ktoré dobre absorbujú teplo.
Tokaj je nielen najmenšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku, ale i vo svete, a zároveň jednou z piatich oblastí sveta, kde je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkého vína.
Vinohradnícka oblasť Tokaj sa nachádza na území dvoch štátov: 90 % na území Maďarska (cca 5500 ha viníc), 10 % na území Slovenska (908,2 ha), patrí sem 7 obcí: Čerhov, Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Černochov, Bara, Viničky a Slovenské Nové Mesto.
Tokajské vinohrady s vulkanickým podložím ležia na území pôvodných viníc Slánskych vrchov na juhu, juhozápade a juhovýchode Zemplína. Zo severnej strany sú chránené Zemplínskymi vrchmi a vďaka južným vetrom z maďarskej pusty je jeseň na Tokaji dlhá a suchá s ideálnymi podmienkami pre výskyt ušľachtilej plesne Botrytis cinerea.
Pozrite si vína z Tokaja, ktoré ponúkame na našom eshope. Prečítajte si náš rozhovor s Jarom Ostrožovičom a nadýchnite sa tokajskej vône a atmosféry.
Pleseň v hlavnej úlohe
Podľa zachovaných listín prvé Tokajské výberové víno vyrobil v roku 1650 farár Ladislav Sepši Máté. V období vlády Františka Rákociho II. boli stanovené pravidlá výroby Tokajského výberového vína. Hlavnou muštovou odrodou, ktorá sa používa na výrobu Tokajského vína je Furmint, pestuje sa 50% vinohradov a tokajským vínam dáva telo a štruktúru. Ďalšou odrodou je Lipovina, ktorá zaberá 25–30 % všetkých vinohradov. Najstaršou Tokajskou odrodou je Muškát žltý. Okrem nich sa v starých výsadbách objavuje autochtónna odroda Tučné hrozno (Kövér Szölö) a novošľachtenec Zéta.
Na výrobu slovenského vína Tokaj sa musí použiť výlučne hrozno, ktoré pochádza z vinohradníckej oblasti Tokaj, celá výroba až po plnenie sa musí prebiehať výhradne v tejto oblasti. Tokajské vína spadajú pod chránené označenie pôvodu a musia byť označené tradičným výrazom samorodné, výber 3-putňový až 6-putňový, mášláš, forditáš, výberová esencia a esencia, v označení vína sa uvádza štátne kontrolné číslo podľa certifikátu.
Podmienkou pri výrobe tradičných Tokajských vín je, že spracovanie hrozna a vína prebieha za prítomnosti kyslíka, to znamená oxidatívne. Ďalší rozdiel je, že zdravé bobule hrozna sú napadnuté ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea. Tá naruší šupku, z bobule sa odparí voda a koncentruje sa cukor. Vznikajú cibéby, ktoré sú veľmi dôležité pre túto oblasť, preto je presne ohraničené územie, kde sa môže pestovať Tokajské hrozno a vyrábať Tokajské víno.
Koľko putní
V ročníkoch s nižšou koncentráciou cibéb, sa vyrába Tokajské samorodné víno – suché a sladké. Samorodé suché sa vyrába z hrozna, ktoré musí mať cukornatosť najmenej 21°NM a vyrobené víno musí mať obsah zvyškového prírodného cukru do 10 g/l. Samorodé sladké sa vyrába z hrozna dopestovaného na klasifikovaných honoch s čiastočným podielom cibéb, ktoré sa z hrozna nevyberajú a spracúvajú sa spolu s ostatným hroznom, ktoré musí mať cukornatosť najmenej 24°NM; víno má obsah prírodného cukru nad 10 g/l. Tieto vína možno uvádzať na trh najskôr po dvoch rokoch vyzrievania, z toho aspoň jeden rok v drevenom sude.
Vo výborných ročníkoch, kedy sa na hrozne a vo vinohrade vytvorí dostatočný počet cibéb, hrozno musí mať cukornatosť najmenej 21°NM. Podľa množstva pridaných cibéb sa Tokajský výber delí na 3-putňový až 6-putňový. Výber možno uvádzať na trh najskôr po troch rokoch vyzrievania, z toho aspoň dva roky v drevenom sude. Cibéby sa zbierajú do vedier a potom putujú do veľkých nádob.
Cibéby sa následne zalejú muštom alebo mladým vínom – zaliate sa macerujú 36-48 hodín. Po vylisovaní podliehajú alkoholovému kvaseniu. Následne vyzrievajú oxidatívnym spôsobom niekoľko rokov. O tom či to bude 3 alebo 6 putňový výber rozhoduje množstvo pridaných hrozienok v gönczkom sude (136 l). Napríklad pri 4 putňovom Tokajskom výbere zalievame 4 putne (1 putňa 25-30 kg ) cibéb 136 litrami Tokajského muštu alebo vína.
Sladký poklad
Tradičným výrazom esencia možno tokajské víno označiť, ak je víno získané pomalým kvasením samotoku, ktorý sa získa zo zvlášť vyberaných cibéb dopestovaných na kvalifikovaných honoch. Výberová esencia je veľmi vzácna. Pri zbere sa vyberajú osobitne bobule hrozna, ktoré sa hneď po spracovaní zalejú muštom pochádzajúcim z daného vinohradu alebo Tokajským vínom totožného ročníka, ktoré obsahuje aspoň 180 g/l prírodného cukru a 45 g/l bezcukorného extraktu. Výberovú esenciu možno uvádzať na trh najskôr po troch rokoch vyzrievania, z toho aspoň dva roky v drevenom sude.
Tekutým pokladom je Esencia. Obsahuje aspoň 450 g/l prírodného cukru a 50 g/l bezcukorného extraktu. Esenciu možno uvádzať na trh najskôr po troch rokoch vyzrievania, z toho aspoň dva roky v drevenom sude. Čoraz obľúbenejšie sú suché reduktívne vína z uznaných odrôd pre túto oblasť. Tie umožňujú spoznať Tokajské vína bez nutnosti ich dlhej archivácie. Skvelo pôsobia najmä v gastronómii v kombinácii s ľahšími jedlami. Tokajské vína sú výbornými spoločníkmi pri stolovaní. Ich rôznorodý charakter umožňuje somelierom kreatívne dokresliť celé menu – od aperitívu až po dezert.
Tokajské vína vyzrievajú v malých dubových sudoch, ktoré sú uložené v tufových pivniciach. Teplota v pivnici je 10–12°C a vlhkosť okolo 90%. Steny pivnice sú obrastené čiernou plesňou Cladosporium cellare, ktorá žije z výparov vína. Pomáha vínu pomaly dospieť a vytvára neopakovateľnú atmosféru pri návšteve Tokaja.
Ďalšie články

Ružové vína, známe aj pod francúzskym názvom rosé, zažívajú v posledných rokoch obrovský nárast popularity. V teplých mesiacoch sú skvelým osviežením, no mnohí milovníci si ich vychutnávajú počas celého roka. V tomto článku sa pozrieme na slovenské ružové vína, ich špecifiká, porovnáme ich so svetovými vínami a ponúkneme vám tie najlepšie tipy.

Cider, známy aj ako jablčné víno, je osviežujúci alkoholický nápoj vznikajúci fermentáciou jablkovej šťavy. Jeho popularita rastie nielen v tradičných krajinách ako Veľká Británia či Francúzsko, ale aj na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na to, čo cider je, ako sa vyrába a predstavíme vám aj výnimočný taliansky aperitív Alpl Apfelcider.

Milovníci šumivých vín sa často stretávajú s pojmami Prosecco Spumante a Prosecco Frizzante, no nie vždy vedia, aký je medzi nimi rozdiel. Aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať podobné, ide o dve odlišné kategórie šumivých vín s vlastnými špecifikami. Ak chcete vedieť, ktoré je pre vás to pravé, čítajte ďalej.